Milan Peťko

Kedysi dávno, v časoch dávno minulých, keď ešte nebolo štátnou mafiou zvrchovaného Slovenska  a v Bratislave,  ako obvykle  nežil ani jeden-jediný Slovák, pretože aj tých niekoľko Štúrovcov,  na čele s Ľudovítom Štúrom sa im podarilo úspešne vyhnať, aby  tí potom, s nenávistným pohľadom na Bratislavu a  so zasneným pohľadom na Tatry, vyrobili a vydali  známy  rockový hit, pod názvom „ NAD TATROU SA BLÝSKA…“  ktorý dodnes najmä v Bratislave, furt – ako strelení neustále vybľakujú…;   prišla do jednej malej podtatranskej slovenskej dedinky, menom  Horná Lehota jedna pani z Prahy.

Samozrejme, okamžite bola rozpracovaná a poohováraná nielen tamojšími babkami a babičkami, že to ťahá a má veľké pletky s miestnym farárom,  lebo s ním trávila nesmierne veľa  času a na fare v Hornej Lehote  sa dlho do  noci svietilo.

Prosím Vás, čo môžu asi tak dvaja mladí pekní ľudia spolu robiť, keď sa na miestnej fare     v Hornej Lehote svietilo dlho do noci?  Jestvuje  dôvodné podozrenie, že nie je všetko s kostolným řádem v poriadku, keď sa na fare v Hornej Lehote, dlho do noci  svietilo?

.

On je síce farár  a Ona krásna, sličná pani z Prahy a je v dnešnej dobe až ťažko pochopiteľné, ba až neuveriteľné, najmä keď všetci dobre vieme, že sa na fare v Hornej Lehote naozaj dlho do noci svietilo, že nemusia mať zrovna spolu sex a teraz sa podržte – ALE MOŽU SI  AJ ROZPRÁVAŤ ROZPRÁVKY?…

.

Čo???  Asi  sa pýtate, smejete a nechcete uveriť. Áno, takúto blbosť by neuverejnila ani STV1, ani Daďo Naď, ani Rádio Devín v čítaní na pokračovanie z pera našich renomovaných slovenských spisovateľov, aj keď  uverejňujú oveľa väčšie. Oni si totiž skutočne,  naozaj rozprávali rozprávky.  Na zapadnutej fare v Hornej Lehote, za prítomnosti zakliatych obrov, Popolvárov, 3 – 6 – 9 ba dokonca až 12 hlavých ohnivých drakov,  Slncových koňov,  Popolušiek, Zlatovlások. Vtákov Ohnivákov, 12-tich Mesiačikov,  Vajca, ktoré išlo na Vandrovku  a všelijakej inej tam žijúcej rozprávkovej  háväde a rôznych pochybných rozprávkových existencií, elementov a podobných asociálnych živlov; kde sa síce nepodávali žiadne psychotropné a omamné látky, ale Soľ, ktorá bola nad zlato a kde  nehral vitamínovaný a všadeprítomný Elán, ani  všelijakí Slnovrati a Slniečkári,  ale PSYCHADELICKÝ UNDERGROUND  a  Egon Bondy spolu so Samom Chalúpkom zbierali  „muchomůrky bilý v lese“ a pán Šverma hľadal svoje ukradnuté a zatúlané boty;   sa preto dlho do noci svietilo, lebo ich prišla navštíviť a porozprávať sa s nimi, tá krásna – sličná pani z Prahy, ktorú my Horniaci, ktorí vieme čítať, dodnes milujeme a obdivujeme, pretože písala aj o nás a zaznamenala tak dedičstvo našich predkov a prapredkov – pani BOŽENKA   NĚMCOVÁ..

.

Ách Vy Prasáci! Vy strašní psi slovenskej demokracie! Vy absolventi Gymnázia Pierra de Coubertina! Na čo ste hneď nepomysleli?

Na prvý pohľad by sa zdalo, že záhada, prečo sa na fare v Hornej Lehote dlho do noci svietilo, je už bezpečne, najmä pri skvelej práci Protipožiarneho zboru a Protidrogového komanda,  ako aj našej polícii SR,  pričom osobitné poďakovanie patrí aj Motostreleckej divízii pod vedením pplk. Zemanoviča a celému Vojenskému obrannému spravodajstvu SR, ako aj Národnému bezpečnostnému úradu SR, pre  ktorých mnohých čelných predstaviteľov by sme mali mať väčšie pochopenie, lebo sú totálne vyťažení a majú okrem vyholených hláv aj veľkú lásku k Bohu a k našim vydržaným a vydraženým majetkom a nehnuteľnostiam, / pričom zaujímavé je, že slovenská pôda im vôbec nesmrdí /  a v každej normálnej civilizovanej krajine by už dávno boli zavretí prinajmenšom za zneuživanie právomoci verejného činiteľa. Aj z týchto dôvodov nemôžeme predsa od nich drzo očakávať, že si nájdu čas  aj na vyšetrovanie kauzy  Gorila a kauzy môjho otca JUDR. Júliusa Peťka – nositeľa krištáľového krídla nielen najväčšieho ŠTBáka  a vedúceho právneho oddelenia na GR TATRASKLO v Trnave  a kauzy môjho staršieho brata Ing. Júliusa Peťka – riaditeľa A.s. STAVOÚDRŽBA v Piešťanoch a kauzy šéfredaktora denníka SME – Karola Ježíka a  podarilo sa ich, povedané správne spisovne po slovensky – ututľať. Nemusela ju vyšetrovať SIS, ani ňou platený, investigatívny, nezávislý novinár Milan  Žitný. Nemusela prísť, ani šedá eminencia Vladimíra Mečiara,  pán JUDr. Ján Polakovič, o ktorom mali bratislavskí novinári zakázané písať, pretože počas jeho vlády – mali na to prikázanú pani Annu Naďovú… Takže, podarilo sa…a navyše zostal aj pocit dobre vykonanej práce…

A jednotlivé rázovité a írečité slovenské dedinky v Nízkych Tatrách sa dodnes s vďakou predháňajú, kde všade u nich pani Boženka bola, najmä potom, čo im Frenky odspieval svoju známu áriu: „S pánom Bohom idem od Vás, neublížil som žiadnemu z Vás“.   Aj ja som sa napil z jej asi vyše storočného oficiálneho prameňa Boženy Němcovej  na Bacúchu a pevne verím, že je to z môjho písania  cítiť a preto mi to nedá, abych sa nespýtal: „PÁN MEČIAR, SKUTOČNE NÁM  NECHCETE NIEČO POVEDAŤ???“

Starí obyvatelia Jasenia, Hornej Lehoty, Pohronskej Polhory  nosia v sebe z generácie na generáciu svoju veľkú traumu,  o ktorej som aj ja takmer od malička slýchal. A čo keď to nie sú   „LEN“ a „IBA“ ROZPRÁVKY,  POVESTI  A POHÁDKY, ktoré pani Boženka tak mistrne zachytila.

A čo keď sú v textoch pani Boženky zaznamenané aj skryté skutočné svedectvá, proroctvá , posolstvá a vízie mojich predkov, prapredkov a praprapredkov do budúcnosti a pani Boženka je vlastme  vizionárkou nad Slovákmi tam žijúcimi?

Veria, že tieto vysoké, ozrutné kopce hôr, ktoré ich obklopujú a medzi ktorými žijú, nie sú nič iné,  len mocní zakliati obri, ktorých si treba vážiť a prechovávať k nim najväčšiu úctu a ONI im spoločne s pani Boženou Němcovou a jej rozprávkovými postavami a bytosťami určite prídu na pomoc, keď im bude najťažšie. Alebo mi chcete snáď tvrdiť, že v časoch najväčšej zrady Bratislavy akou bolo Slovenské národné povstanie, ktoré mimochodom nebolo vôbec celonárodné, im nepomáhali aj Dlhý, Široký a Bystrozraký, spolu aj s Populvárom – najväčším na svete?

Jedinými, kto za tento kraj a ľudí v jeho pohnutej histórii skutočne bojovali boli Československí legionári. Keď v dňoch 16.6. – 7.7.1919 vznikala na Slovensku pod vedením komunistického revolucionára Béla Kuna Maďarská Sovjetská republika RÁD, boli to práve ONI, komu sa ich v rozhodujúcej bitke pri Zvolene podarilo vyhnať, za čo sa im, aj môjmu dedovi, však dodnes, ani pri príležitosti ubehnutých 100 rokov od tejto udalosti, nikto-nikdy ani len nepoďakoval. Naopak, snaživá redaktorka televízie Markíza označila Československých legionárov „za Barbarov, ktorí hodili jazdeckú sochu-pamiatku Márie Terézie v Bratislave do Dunaja“. Takže podľa nej zrejme, išlo len o putovanie Vajca, ktoré išlo na vandrovku.

Čo by nám asi tak  povedala, najmä keď ďaľšie moderné slovenské dejiny, ktoré prišli po nej, sú vlastne konfliktom medzi Tatrami a Bratislavou?

Ách pani Němcová, odpustite nám prosím, lebo už sme spolu s  bratmi Čechmi tak zmagorení a sprostí, že sme  schopní piplať sa vo Vašom sexuálnom živote, urobiť z Vás Nymfomanku, prípadne podľa inštrukcií   Štbáčku , že sami už nevieme čo robime!

A ja, zrejme aj napriek tomu, že som tu už asi dávno nemal byť,  ako T.S. HOMBRÉ – pozdravujem Stracenkáře, premenený na nepodareného Indiána, či partizána, na rozdiel od pána Švermu riadne obutý v na vojne poctivo ukradnutých kanadách,  pomaly vystupujem po svojom Václaváku, popri Jasenianskom potôčiku NA STRUHÁR , „po krví spité země“, čo pamätá  vpády Tatárov a Turkov, kam všetky tie premnožené Gorily, úspešné a prosperujúce Sasanky, Desanky, Čierne vdovy a Bratrstvá mačacích ťapiek, už  za mnov určite nedolezú. Pomaly-pomaličky hore, tak aby som nezobudil  rozprávkové bytosti a postavy pani Boženy Němcovej, prepotený a vykúpaný vo vlastnom pote a všetkých  tých sračkách a svinstvách, nad všetkými besnými slinami, vírusmi a herpetickými encefalitídami veľkopápežov a veľkospasiteľov a veľkomanipulátorov slovenského národa, vraždami, kauzami  a dobre platenými fízlackými celebritami,   celého zvrchovaného Slovenska – CÍTIM  A  VIEM, pri permanentnej naštvanosti celých Tatier, jak JE NASRATEJ!!!!!    JE STRAŠNE, STRAŠNE, VEĽMI NASRATÝ!!!!!!!!!!!!!!!!