Milan Peťko

Kedysi dávno, v časoch dávno minulých, keď ešte nebolo štátnou mafiou zvrchovaného Slovenska  a v Bratislave,  ako obvykle  nežil ani jeden-jediný Slovák, pretože aj tých niekoľko Štúrovcov,  na čele s Ľudovítom Štúrom sa im podarilo úspešne vyhnať; aby  tí potom, s nenávistným pohľadom na Bratislavu a  so zasneným pohľadom na Tatry, vyrobili a vydali  známy  rockový hit, pod názvom „ NAD TATROU SA BLÝSKA“, ktorý dodnes, furt- najmä v Bratislave, ako strelení neustále vybľakujú..;   prišla do jednej malej podtatranskej slovenskej dedinky, menom  Horná Lehota jedna pani z Prahy.

Samozrejme, okamžite bola rozpracovaná a poohováraná nielen tamojšími babkami a babičkami, že to ťahá a má veľké pletky s miestnym farárom,  lebo s ním trávila nesmierne veľa  času a na fare v Hornej Lehote  sa dlho do  noci svietilo.

Prosím Vás, čo môžu dvaja mladí pekní ľudia asi spolu robiť, keď sa na fare     v Hornej Lehote svietilo dlho do noci?  Jestvuje  dôvodné podozrenie, že nie je všetko s kostolným řádem v poriadku, keď sa na fare v Hornej Lehote, dlho do noci  svietilo?

.

On je síce farár známy slovenský anarchistický a nihilistický básnik, s nakopnutou a doudieranou zadnou časťou tela – ako obdržaným honorárom za svoje pôsobenie v Bratislave   a Ona krásna, sličná pani z Prahy.  Aj z tohto dôvodu, je v dnešnej dobe až ťažko pochopiteľné, ba až neuveriteľné, najmä keď všetci dobre vieme, že sa na fare v Hornej Lehote naozaj dlho do noci svietilo, že nemusia mať zrovna spolu sex a teraz sa podržte – ALE MOŽU SI  AJ ROZPRÁVAŤ ROZPRÁVKY?…

Čo???  Asi  sa pýtate, smejete a nechcete uveriť. Áno, takúto blbosť by neuverejnila ani STV1, ani Daďo Naď, ani Rádio Devín v čítaní na pokračovanie z pera našich renomovaných slovenských spisovateľov, aj keď  uverejňujú oveľa väčšie. Oni si totiž skutočne,  naozaj rozprávali rozprávky.  Na zapadnutej fare v Hornej Lehote, za prítomnosti zakliatych obrov, Popolvárov, 3 – 6 – 9 ba dokonca až 12 hlavých ohnivých drakov,  Slncových koňov,  Popolušiek, Zlatovlások, Vtákov Ohnivákov, 12-tich Mesiačikov,  Vajca, ktoré išlo na Vandrovku  a všelijakej inej tam žijúcej rozprávkovej  háväde a rôznych pochybných rozprávkových existencií, elementov a podobných asociálnych živlov; kde sa síce nepodávali žiadne psychotropné a omamné látky, ale Soľ, ktorá bola nad zlato a kde  nehral vitamínovaný a všadeprítomný Elán, ani  všelijakí Slnovrati a Slniečkári,  ale PSYCHADELICKÝ UNDERGROUND.  Kde  Egon Bondy spolu so Samom Chalúpkom zbierali „ muchomůrky bílý v lese“ a kde pán Šverma hľadal svoje ukradnuté a zatúlané boty,   sa preto dlho do noci svietilo, lebo ich prišla navštíviť a porozprávať sa s nimi, tá krásna – sličná pani z Prahy, ktorú my Horniaci, ktorí vieme čítať, dodnes milujeme a obdivujeme, pretože písala aj o nás a zaznamenala tak dedičstvo našich predkov a prapredkov – pani BOŽENKA   NĚMCOVÁ..

Ách Vy Prasáci! Vy strašní psi slovenskej demokracie! Vy absolventi Gymnázia Pierra de Coubertina!  Vy Tajtrlíci v krajine plnej Tajtrlíkov! Na čo ste hneď nepomysleli?

Na prvý pohľad by sa zdalo, že záhada, prečo sa na fare v Hornej Lehote dlho do noci svietilo, je už bezpečne, najmä pri skvelej práci Protipožiarneho zboru a Protidrogového komanda,  ako aj našej polícii SR,  pričom osobitné poďakovanie patrí aj Motostreleckej divízii pod vedením pplk. Zemanoviča a celému Vojenskému obrannému spravodajstvu SR, ako aj Národnému bezpečnostnému úradu SR, pre  ktorých mnohých čelných predstaviteľov by sme mali mať väčšie pochopenie, lebo sú totálne vyťažení a majú okrem vyholených hláv aj veľkú lásku k Bohu a k našim vydržaným a vydraženým majetkom a nehnuteľnostiam, / pričom zaujímavé je, že slovenská pôda im vôbec nesmrdí /.  V každej normálnej civilizovanej krajine by už boli dávno zavretí prinajmenšom za zneuživanie právomoci verejného činiteľa. Aj z týchto dôvodov nemôžeme predsa od nich drzo očakávať, že si nájdu čas  aj na vyšetrovanie kauzy  Gorila a kauzy môjho otca JUDR. Júliusa Peťka – nositeľa krištáľového krídla nielen najväčšieho ŠTBáka  a vedúceho právneho oddelenia na GR TATRASKLO v Trnave  a kauzy môjho staršieho brata Ing. Júliusa Peťka – riaditeľa A.s. STAVOÚDRŽBA v Piešťanoch a kauzy šéfredaktora denníka SME – Karola Ježíka a právnika Ernesta Valka a podarilo sa ich, povedané správne spisovne po slovensky – ututľať. Nemusela ju vyšetrovať SIS, ani ňou platený, investigatívny, nezávislý novinár Milan  Žitný. Nemusela prísť, ani šedá eminencia Vladimíra Mečiara –  pán JUDr. Ján Polakovič, ktorému sa podarilo sprivatizovať okrem hotela Fórum aj celú políciu SR aj  s jej  pridruženými udavačmi a o ktorom mali bratislavskí novinári zakázané písať, pretože počas jeho vlády – mali na to prikázanú pani Annu Naďovú… Takže, podarilo sa…a navyše zostal aj pocit dobre vykonanej práce…

A jednotlivé rázovité a írečité slovenské dedinky v Nízkych Tatrách sa dodnes s vďakou predháňajú, kde všade u nich pani Boženka bola, zatiaľ čo cestovná kancelária SIS ďalej usporiadúvala pre svojich spoluobčanov poznávacie zájazdy v kufri auta aj s občerstvením do Rakúska  a   potom, čo im Frenky odspieval svoju známu áriu: „S pánom Bohom idem od Vás, neublížil som žiadnemu z Vás“.   Aj ja som sa napil z jej asi vyše storočného oficiálneho prameňa Boženy Němcovej  na Bacúchu a pevne verím, že je to z môjho písania  cítiť a preto mi to nedá, abych sa nespýtal: „PÁN MEČIAR, SKUTOČNE NÁM  NECHCETE NIEČO POVEDAŤ???“

Starí obyvatelia Jasenia, Hornej Lehoty, Pohronskej Polhory a pre Bratislavu ďaľších zapadákov, nosia v sebe z generácie na generáciu svoju veľkú traumu,  o ktorej som aj ja takmer od malička slýchal. A čo keď to nie sú   „LEN“ a „IBA“ ROZPRÁVKY,  POVESTI  A POHÁDKY, ktoré pani Boženka tak mistrne zachytila.

A čo keď sú v textoch pani Boženky zaznamenané aj skryté skutočné svedectvá, proroctvá , posolstvá a vízie mojich predkov, prapredkov a praprapredkov do budúcnosti a pani Boženka je vlastme  vizionárkou nad Slovákmi tam žijúcimi?

Veria, že tieto vysoké, ozrutné kopce hôr, ktoré ich obklopujú a medzi ktorými žijú, nie sú nič iné,  len mocní zakliati obri, ktorých si treba vážiť a prechovávať k nim najväčšiu úctu a ONI im spoločne s pani Boženou Němcovou a jej rozprávkovými postavami a bytosťami určite prídu na pomoc, keď im bude najťažšie. Alebo mi snáď chcete  tvrdiť, že v časoch najväčšej zrady Bratislavy akou bolo Slovenské národné povstanie, ktoré mimochodom nebolo vôbec celonárodné, /pričom seriózni historici by mali konečne aspoň dnes zodpovedne vyhodnotiť, že bolo v prvom rade zamerané PROTI BRATISLAVE a proti vtedajšej bratislavskej fašistickej vláde, za spoločný štát s Čechmi a za to, aby Banská Bystrica bola hlavným mestom Slovenska v rámci Československa,/  im nepomáhali aj Dlhý, Široký a Bystrozraký, spolu aj s Populvárom – najväčším na svete?

Jedinými, kto za tento kraj a ľudí v jeho pohnutej histórii skutočne bojovali boli Československí legionári. Keď v dňoch 16.6. – 7.7.1919 vznikala na Slovensku pod vedením komunistického revolucionára Béla Kuna Maďarská Sovjetská republika RÁD a obsadila už spodnú tretinu Slovenska, boli to práve ONI, komu sa ich v rozhodujúcej bitke pri Zvolene podarilo vyhnať, za čo sa im,  rovnako aj môjmu dedovi, však dodnes, ani pri príležitosti ubehnutých 100 rokov od tejto udalosti, nikto-nikdy ani len nepoďakoval. Naopak, snaživá redaktorka televízie Markíza označila Československých legionárov „za Barbarov, ktorí hodili jazdeckú sochu-pamiatku Márie Terézie v Bratislave do Dunaja“. Takže podľa nej zrejme, išlo len o putovanie Vajca, ktoré išlo na vandrovku.

Čo by nám asi tak  povedala, najmä keď ďaľšie moderné slovenské dejiny, ktoré prišli po nej, sú vlastne konfliktom medzi Tatrami a Bratislavou? Čo by nám asi povedala na rozdelenie Československa, ak by vstala z hrobu?

Ách pani Němcová, odpustite nám prosím, lebo už sme spolu s  bratmi Čechmi tak zmagorení a sprostí, že sme  schopní piplať sa vo Vašom sexuálnom živote, urobiť z Vás Nymfomanku, prípadne podľa inštrukcií   Štbáčku , že sami už nevieme čo robime!

A ja, zrejme aj napriek tomu, že som tu už asi dávno nemal byť,  ako T.S. HOMBRÉ – pozdravujem Stracenkáře, premenený na nepodareného Indiána, či partizána, na rozdiel od pána Švermu riadne obutý v na vojne poctivo ukradnutých kanadách,  pomaly vystupujem po svojom Václaváku, popri Jasenianskom potôčiku NA STRUHÁR , „po krví spité země“, čo pamätá  vpády Tatárov a Turkov, kam všetky tie premnožené Gorily, úspešné a prosperujúce Sasanky, Desanky, Čierne vdovy a Bratrstvá mačacích ťapiek, už  za mnov určite nedolezú. Pomaly-pomaličky hore, tak aby som nezobudil  rozprávkové bytosti a postavy pani Boženy Němcovej, prepotený a vykúpaný vo vlastnom pote a všetkých  tých sračkách a svinstvách, nad všetkými besnými slinami, vírusmi a herpetickými encefalitídami veľkopápežov a veľkospasiteľov a veľkomanipulátorov slovenského národa, vraždami, kauzami  a dobre platenými fízlackými celebritami,   celého zvrchovaného Slovenska – CÍTIM, že z tejto veľkej výšky môžem len „našťat!“ na nich a na ich hroby A VIEM, pri permanentnej naštvanosti celých Tatier, jak JE NASRATEJ!!!!!    JE STRAŠNE, STRAŠNE, VEĽMI NASRATÝ!!!!!!!!!!!!!!!!