Milan Peťko

„Nuž Hombré najvyšší čas, aby si Trampingu a Stopu začal vracať to, čo Ti dali“- oslovil som sám seba, pod svojím trampským menom potom, čo ma na ceste E14 stopovala krásna stopárka, na prvý pohľad celkom pekne vyzerajúca pravá indiánska squaw, ktorá akoby sa hodila do môjho Tee-pee, ktoré som mal toho leta skutočne postavené, na po starých rodičov zdedenom pozemku v Nízkych Tatrách.

„Ostatne, ten návrat k Trampingu a Stopu by mohol byť aj celkom príjemný“ – pomyslel som si, keď sa na mňa Krásna stopárka milo usmiala a ja som jej naznačil, že jej zastavím a počkám na ňu, na blízkom parkovisku, ku ktorému sa aj pomaly blížila.

Pozerám sa. ako prichádza v spätnom odrazovom zrkadielku auta a musím uznať, že veru nevyzerá najhoršie. Do toho nám na prehrávači spievajú bratia Nědvedovci a Brontosauři „tak málo je, tak málo je lásky“, – scéna akoby vystrihnutá z lacnej Love Story. Veď ako správne tuláčky v jej veku, nemusia byť všetky zaľúbené iba do Honzu Nědveda, ale jedna z nich môže byť aj do mňa. A keď bude dobrá, môžem jej pustiť aj Hutku, alebo Vlastu Třešňáka. či Čárliho Soukupa. Ono mohlo by byť aj celkom zaujímavé skúmať reakciu „takej Horniačky na pesničku Dáši Voňkové „Chlapci na tom horním konci“ potom, čo jej už dávno zabili Jánošíka a OJEBALI O ČESKOSLOVENSKO.

Veľký problém ale nastane, ak niekedy bude chcieť, aby som jej ja niečo zahral a hlavne zaspieval na gitare, lebo potom by mohla újsť. Ale ten je zatiaľ v nedohľadne. A to aj napriek tomu, že môj bývalý veľký trampský kamarát – RÝCHLONOHÝ WAPI o mne raz vyhlásil, že MÁM  VEĽKÝ HUDOBNÝ TALENT, pretože SOM TRÚBA! A koniec-koncov čo tam potom, či viem, alebo neviem hrať na gitare, hlavne, že duša je túlavá a undergroundová.

„A čo keď je to dcéra Jacka Kerouaca,- prebehlo mi hlavou a teraz obdivuje krásy Slovenska“. To by sme potom mohli celú Route 66 v Amerike prejsť spoločne. Na podobné úvahy však už neostal čas. Domnelá Kerouacova dcéra pristúpila ku dverám a krásnou ľúbozvučnou a zvukomalebnou slovenčinou, akú majú iba pražák Zdenek Izer, keď rozpráva slovenské vtipy a Horniaci, ktorá mi tak veľmi pripomína žblnkot Jasenianskeho potôčika tečúceho vedľa našeho fleku, mi vraví: „VIETE, JA TU ALE PRACUJEM! NEMÁTE ZÁUJEM?“

P.S. Prosím Vás, odkážte kamarátovi HONZOVI NEDVĚDOVI, že „Nad Banskou Bystricí už není noc, ani ľudia neponáhľajú domů spát“- ale „ZAČÍNAJÚ S VYSŤAHOVANÍM“